reklama

Šesť dní (Arles)

Deň prvý.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

 „Ja na to serem!“ Hneď ako Mará odišiel smerom do Arles, Rasťo a ja sme sa šli presvedčiť, či nás Bubu a Geňo neoklamali. Asi po dvoch kilometroch sme to vzdali s odôvodnením, že nemáme bicykle a bez nich by sme tú farmu hľadali donekonečna, čo nám bolo jasné, už keď sme sa vybrali na cestu. Len sme sa o tom chceli uistiť. Aj tie slnečnice si museli myslieť svoje, keď sa k nám postupne otáčali a nemo na nás civeli ako smerujeme k zapadajúcemu slnku späť do St. Étienne. Vytiahli sme naše do dvoch tretín zbytočne prepchané ruksaky (začiatočnícke ťahy) z kríkov a začali sme stopovať asi štyri hodiny po Marovi smerom na Arles. Približne po desiatich minútach nám zastavil mladý Nemec, ktorý sa chystal na tamojší hudobný festival. Z rozhovoru medzi ním a Rasťom si nepamätám vôbec nič. Nie preto, že by aj v tomto prípade zasa zaúradovala moja bezchybná pamäť, ale jednoducho preto, že som nemčinu zabudol, takže pamäť zaúradovala ešte pred tým, ako som sa chystal nejakého Nemca stopnúť. O mojej skleróze som sa definitívne presvedčil len pred nedávnom, keď som bratovi daroval na Vianoce knihu, ktorú som mu daroval dva roky pred tým. Zhodou okolností tiež na Vianoce. Do Arles sme prišli v podvečer, takže ešte sme si stihli pozrieť Rímsky amfiteáter v centre mesta. Pomaly sa zotmelo ako sme blúdili po spletitých uličkách tohto starého mesta. Prechádzali sme cez maličké námestíčko, ktoré bolo zároveň jednou veľkou reštauráciou pod holým nebom, plnou miestnych stálych hostí ako aj turistov zo všetkých končín sveta. Ich tichú konverzáciu a oddávanie sa lahodným pokrmom provensálskej kuchyne, z ktorej sme my za celú tú dobu ochutnali iba bagety a studené kakao, a skvelého Châteauneuf-du-Pape ročník bla bla, prerušili iba dvaja turisti zo Slovenska s obrovskými ruksakmi na chrbtoch, na ktorých mali priviazané tenisky, aby sa poriadne vyvetrali, čím nechtiac oplácali krásnu vôňu putujúcu z jedál zákazníkov do ich nozdier. Po nočnej prehliadke mesta sme začali hľadať nejaké vhodné miesto na spanie. Vedeli sme, že musíme ísť von z mesta aby sme našli aspoň trochu súkromia kde si môžeme v pohode pospať. Rozložili sme naše veci asi dva kilometre od mesta, uprostred výpadovky do St. Gilles. Z oboch strán sme mali husto frekventované cesty. Uprostred bol malý trávnatý ostrovček s nič netušiacimi stopármi v spacích vakoch, ktorých každú minútu osvetľovalo prichádzajúce auto spoza zákruty pred nimi. Vedľa postávala nočná stopárka v minisukni, ktorej hneď prvý stop bol úspešný. Ležali sme v spacích vakoch asi tri minúty, keď sme sa začali od toľkej horúčavy potiť ako otroci na francúzskych galejach. Hneď ako sme sa odkryli priletelo rojisko komárov a začalo sa dožadovať našej krvi. Tak sme sa museli znovu zakryť bez ohľadu na to ako nám bolo príšerne horúco a preto sme sa po chvíľke odkryli a nechali sme sa znovu ociciavať komármi, čo sme vydržali asi päť minút a opäť sme boli vo vaku. Taký priebeh to malo zhruba do tej tretej rána, kedy už komárom bola zima, alebo skôr mali dosť, a ožratí zmizli do priľahlých močiarov...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

http://www.tourisme.ville-arles.fr/UK/a2/a2.htm

Stano Kočiš

Stano Kočiš

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  9x

... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu